Pred 160 rokmi sa narodil priekopník bezdrôtovej telegrafie J. Murgaš

Tajov/Bratislava 17. februára (TASR) - Ako prvý človek na svete uskutočnil v roku 1905 bezdrôtový prenos ľudského hlasu. Stal sa priekopníkom bezdrôtovej telegrafie a rozhlasového vysielania, ktorý si svojimi patentmi získal uznanie celého sveta.

V sobotu 17. februára uplynie 160 rokov od narodenia Jozefa Murgaša, kňaza, vynálezcu, politika, umelca a maliara.

Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove do rodiny chudobných roľníkov. Veľký vplyv na budúceho vynálezcu, ako aj na jeho smerovanie v živote mal na základnej škole, ktorú vychodil v rodnej obci, učiteľ Karol Berger. Systematicky u neho rozvíjal bystrosť a maliarsky talent.

Od roku 1876 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde ho prirodzené nadanie viedlo k umeniu a technike. Po ukončení gymnázia sa rozhodol pre kňazskú dráhu a v roku 1880 odišiel študovať teológiu do Bratislavy. V roku 1882 prešiel do ostrihomského seminára, ďalej pokračoval v štúdiách na ostrihomskej bohosloveckej fakulte (1884 - 1886) a bohosloveckej fakulte v Banskej Bystrici (1886 - 1888).

Po vysvätení za kňaza v roku 1888 pôsobil ako kaplán v Dubovej. Už nasledujúci rok ale nastúpil na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého na krajinskú maliarsku školu v Budapešti a od roku 1894 na akadémiu výtvarného umenia v Mníchove.

Po obvineniach z panslavizmu odišiel v marci 1896 zo Slovenska do Spojených štátoch amerických. Krátko po príchode do USA sa stal Jozef Murgaš pastorom celého zboru slovenskej katolíckej cirkvi svätého srdca v malej novozaloženej obci Wilkes-Barre v štáte Pensylvánia. Spolu so skupinou slovenských kňazov založil v roku 1911 Združenie slovenských katolíkov v Amerike, stal sa jeho prvým predsedom.

Popri vykonávaní kňazskej práci sa intenzívne zaujímal o elektrotechniku a už v roku 1898 začal s prípravou svojho laboratória v suteréne fary, ktoré malo slúžiť na experimenty v rádiotelegrafii. Federálny patentový úrad vo Washingtone mu udelil prvé dva patenty 10. mája 1904 - prvý na zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý na spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.

Najvýznamnejším objavom Jozefa Murgaša ale zostáva dosiahnutie bezdrôtového prenosu hovoreného slova. Prvý raz sa mu to podarilo 27. apríla 1905. O sedem mesiacov neskôr, 23. novembra 1905, zorganizoval oficiálne skúšky rádiového spojenia, ktoré sa uskutočnili medzi obcami Scranton a Wilkes-Barre vzdialenými od seba 30 km. Murgaš umožnil rozhovor ich starostom, ktorí to písomne potvrdili. V tom čase tento vynález znamenal svetový unikát, avšak spor o jeho prvenstvo nebol jednoduchý, pretože sa o to pokúšali viacerí významní svetoví bádatelia.

Laboratórium Jozefa Murgaša navštívil v roku 1905 dokonca aj prezident USA Theodor Roosevelt.

V rokoch 1904 až 1911 registrovali Jozefovi Murgašovi v Spojených štátoch celkove trinásť patentov, medzi nimi napríklad na vlnomer (1907), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), bezdrôtovú telegrafiu (1909), detektor elektromagnetických vĺn (1909) či navijak na rybársky prút (1912).

V Spojených štátoch sa venoval tiež svojej záľube - maľovaniu. Podľa dostupných prameňov v USA namaľoval 20 obrazov, pričom medzi uznávané patria Rybár v člne a Medvedí potok.

Bol známy aj ako nadšený rybár, zberateľ húb, nerastov i rastlín. Mal unikátnu zbierku motýľov, ktorá obsahovala vyše 9000 exemplárov.

Počas prvej svetovej vojny sa Jozef Murgaš angažoval a aktívne podieľal na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Podstatnou mierou sa zasadil o podpísanie Pittsburskej dohody (31. mája 1918), bol jedným z jej signatárov.

V máji 1920 sa vrátil do Československej republiky, krajiny, ktorú pomáhal zakladať. Chcel sa v nej natrvalo usadiť a vyučovať elektrotechniku, ale keďže nebol o jeho služby záujem odišiel naspäť do Spojených štátov.

Jozef Murgaš, ktorý si svojimi patentmi získal uznanie celého sveta, zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes-Barre vo veku 65 rokov. V rodnom Tajove má na tamojšom cintoríne od roku 1999 symbolický hrob.